Nová reportovacia povinnosť
Príjmy fyzických osôb dosahované cez digitálne platformy budú od januára 2023 reportované Finančnej správe!
Nenápadná novela schválená v júni 2022 môže mnohým slovenským daňovníkom pokaziť spánok. Do slovenskej legislatívy totiž prináša povinnosť pre digitálne platformy na území celej Európskej únie automaticky poskytovať daňovým úradom informácie o svojich klientoch.
Ak Vás zaujíma (1) koho sa táto nová legislatíva bude týkať a kto bude mať výnimku,(2) aké informácie bude mať daňový úrad k dispozícii a kde podľa nás bude mať daňový úrad najväčší priestor naháňať dodatočné zdroje verejných financií, čítajte ďalej…
Nová reportovacia povinnosť sa bude týkať širokej skupiny digitálnych platforiem a daňovníkov v oblastiach:
- prenájom nehnuteľností a parkovacích miest (napr. Airbnb, Booking),
- osobné služby,
- predaj tovaru (napr. Sashe),
- prenájom dopravných prostriedkov (napr. Bolt, Uber, Boataround)
Slovenský daňový úrad pritom dostane pomerne komplexný report, ktorý bude obsahovať:
- identifikátor finančného účtu predávajúceho / poskytovateľa služby;
- obchodné meno (pri právnických osobách), meno a priezvisko (pri fyzických osobách) držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca odplata;
- adresa sídla / adresa trvalého pobytu;
- pri právnických osobách – IČO, DIČ vrátane členského štátu EÚ vydania, identifikačné číslo pre DPH (ak je k dispozícii); pri fyzických osobách dátum narodenia;
- celková odplata vyplatená alebo pripísaná počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet vybraných činností, za ktoré bola odplata vyplatená alebo pripísaná;
- poplatky, provízie alebo dane zrazené alebo nárokované oznamujúcim prevádzkovateľom platformy počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia;
- pri prenájme bývania zoznam nehnuteľností s príslušným katastrálnym číslom jeho ekvivalentom podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza;
Nová legislatíva má aj niekoľko výnimiek z reportovacej povinnosti, z ktorých najviac relevantná bude menej ako 30 vybraných činností spočívajúcich v predaji tovaru sprostredkovaných digitálnou platformou, za ktorý celková vyplatená alebo pripísaná suma odplaty neprekročila 2 000 eur (takže výsledkom novej legislatívy nebude naháňanie drobných občasných predajcov tovaru).
Zrejme najväčší dopad bude mať táto legislatíva v oblasti prenájmu nehnuteľnosti prostredníctvom digitálnych platforiem. Ale je krátkodobé prenajímanie ubytovacích zariadení považované, pre účely daní, za prenájom nehnuteľnosti? Nejde náhodou o podnikanie – poskytovanie ubytovacích služieb, ktoré spadajú do definície živnostenského podnikania?
Slovenský živnostenský zákon hovorí len veľmi stručne a bez vysvetlenia: “Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.”
Kým slovenská legislatíva nie je v tomto vôbec jasná, česká Finančná správa vydala k tejto téme už v roku 2017 jednoznačné stanovisko (https://archiv.financnisprava.cz/assets/cs/prilohy/d-placeni-dani/2017-10-11_Info_k_danovemu_posouzeni_povinnosti_poskytovatelu_ubytovacich_sluzeb.pdf) – “Služby spočívající v ubytování, které jsou zprostředkovány prostřednictvím internetových platforem, považuje Finanční správa na základě jejich charakteru za ubytovací služby nikoliv nájem.”
Čo by takýto prístup znamenal na Slovensku)?
V kroku 1 povinnosť prenajímateľov nehnuteľnosti prostredníctvom digitálnych platforiem registrovať si živnosť pred začatím podnikania. V opačnom prípade by išlo o nedovolené podnikanie.
Z pohľadu dane z príjmov by boli prenajímatelia povinní zaradiť príslušný príjem do kategórie príjem z podnikania (nie príjem z prenájmu). To má vplyv napríklad na rozsah výdavkov, ktoré si môžu prenajímatelia uplatniť, napr. pri príjme z prenájmu sa nedajú uplatniť paušálne výdavky. Ale pozor, ak by šlo o nedovolené podnikanie (bez registrácie živnosti), hrozí, že takýto príjem sa zaradí do §8 zákona o dani z príjmov – Ostatný príjem, pri ktorom daňovník nemá nárok na uplatnenie žiadnych vynaložených výdavkov!
Zásadný rozdiel je v sociálnom a zdravotnom poistení. Kým príjem z prenájmu nehnuteľnosti na Slovensku odvodom nepodlieha, príjem z podnikania je predmetom sociálneho a zdravotného poistenia.
A ďalší zásadný rozdiel je v režime DPH. Kým prenájom nehnuteľnosti je od DPH oslobodený, pri poskytovaní ubytovacej služby a prekročení obratu 49 790 eur je poskytovateľ služby povinný registrovať sa pre účely DPH.
A ešte posledný rozdiel: Pri poskytovaní ubytovacích služieb je prenajímateľ povinný platiť aj miestnu daň za ubytovanie.
Iste, slovenská a česká legislatíva môžu byť rozdielne, ale princípy sú podobné. Prenajímatelia nehnuteľností prostredníctvom digitálnych platforiem pôsobia (vo väčšine prípadov) na trhu hotelov, hostelov a iných poskytovateľov krátkodobých ubytovacích služieb a nie na trhu dlhodobého rezidenčného bývania.
Čo teda novela prinesie od roku 2023?
Najmä odpoveď na (žiaľ) klasickú otázku mnohých slovenských daňovníkov – “a ako na to daňový úrad príde…“. Aby sa teda daňovník vyhol vyššie uvedeným dopadom, má najvyšší čas si svoje podnikanie (alebo ak si to dokáže obhájiť tak prenájom) dať do súladu s daňovou legislatívou. Ideálne do konca roka 2022.
Ešte jedna zmena, ktorú prináša novela zákona o medzinárodnej spolupráci v oblasti daní – zavádza sa koncept “spoločnej daňovej kontroly“. To znamená, že slovenskí kontrolóri sa budú môcť zúčastniť daňovej kontroly v inej krajine a naopak. To otvára daňovým úradom omnoho väčší priestor pre vzájomnú spoluprácu. Uvidíme teda ako toto ustanovenie využijú, či už pri zdaňovaní príjmov prostredníctvom digitálnych platforiem, ale napríklad aj pri testovaní stálej prevádzkarne alebo cezhraničných home-office režimov.
